Nech sú požehnaní tí, ktorí chápu,

že moje nohy už nevládzu chodiť.

Nech sú požehnaní tí, ktorí majú

pochopenie, že zle počujem, a ktorí

sa usilujú hovoriť nahlas a zrozumiteľne.

Nech sú požehnaní tí, ktorí vedia,

že moje oči už veľa nevidia

a že hneď všetko nepochopím.

 

Nech sú požehnaní tí, ktorí nenadávajú,

keď niečo rozlejem, zvalím alebo nechám spadnúť.

Nech sú požehnaní tí, ktorí mi pomáhajú nájsť veci.

Nech sú požehnaní tí, ktorí sa na mňa

usmejú a rozprávajú sa so mnou.

Nech sú požehnaní tí, ktorí ma počúvajú,

keď spomínam na minulosť.

 

Nech sú požehnaní tí, ktorí zmierňujú moje bolesti.

Nech sú požehnaní tí, čo mi dávajú pocítiť,

že ma majú radi a sú ku mne dobrí.

Nech sú požehnaní tí, čo mi uľahčujú

ťažkú cestu do večnosti.

Až raz budem u Boha,

ja si na nich určite spomeniem.